Jdi na obsah Jdi na menu
Reklama
Založte webové stránky zdarma - eStránky.cz
 


Jsou vojáci teroristy nebo teroristé vojáky?

18. 5. 2007
Voják je charakterizován jako ten, kdo se zbraní v ruce a za žold brání určené území. Nevraždí v míru, ale v boji.

Vojáci ve všech armádách staletí se vyznačovali několika společnými znaky. Bojovali, spali a jedli bok po boku, pod hierarchizovaným vedením armády. Armádu vlastnil ten, kdo byl majetný, protože vojáky živil a platil jim výzbroj. V moderní společnosti je to stát, dříve panovník nebo bohatý baron.

Jsou teroristé vojáci? Nejsou, a to hned z několika důvodů.

 
1) 
Nebrání určité území, ale snaží se zabít co nejvíc lidí.
2) 
Neberou za to, že se někde odpálí, žold, pokud ovšem nepočítáme hurisky J
3) 
Nebojují, jen vraždí.
4) 
Nejsou placeni oficiální mocí, naopak, bojují proti ní.
5) 
Zabíjejí jen proto, že to považují za správné.

 

Shrnuto podtrženo, teroristé nejsou lidé, kteří by hájili naše zájmy. Jsou to psychopatičtí sadisté, kteří jsou schopni vraždit ve jménu ideje.

Tyto vrahy neplodí chudoba, například Usama bin Ladin pocházel z velmi bohaté rodiny a byl jí podporován. Plodí je atrofie svědomí, krutost a vražedná lačnost ublížit co nejvíce společnosti, jež neuznává hodnotový žebříček teroristy.

( kk )

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Messoliny

(G.O., 21. 5. 2007 19:42)

(Messolliny, 21. 05. 2007 19:03) - "Chceš tím říct , že to co jsem napsal naní pravda . To , že jsem to stáhl z Wikipedie.."

(G.O., 21. 05. 2007 18:29) - "Pritom v žiadnom prípade netvrdím že Wikipédia zavádza, len informácie na nej ktoré sú dopĺňané a spravované užívateľmi sú určené pre širokú verejnosť."

Tak toto je myslím jasné. Prejdime k tvojej otázke.

"spíš by mě zajímal tvůj názor na otázku islámských teroristů a státu izraele" Tento názor už poznáš. Viď príspevok (G.O., 20. 05. 2007 10:27) v tejto diskusii.

No a v súvislosti s témou terorizmu si trefne spomenul krajinu ktorá vznikla na jeho základoch. O Izraeli máš popísané aj v tej Wikipedii, nalistuj slovné frázy Irgun, Stern alebo Hagannah príp. Moshe Dayan, malo by to tam byť a malo by ti to stačiť.

for G.O.

(Messolliny, 21. 5. 2007 19:03)

Chceš tím říct , že to co jsem napsal naní pravda . To , že jsem to stáhl z Wikipedie nená proto , že bych o tom nic nevěděl , ale proto , že nemám čas tady pořád něco vypisovat.

Jak sem už jednou napsal , já nemám v úmyslu obhajovat USA , spíš by mě zajímal tvůj názor na otázku islámských teroristů a státu izraele

Messoliny

(G.O., 21. 5. 2007 18:29)

Messoliny vďaka za všeobecné známe informácie z Wikipedie o ktorých sa píše aj v učebniciach dejepisu základných a stredných škol. V podstate si teraz v prvom príspevku tlmočil to isté čo predtým v štyroch vetách. Ja som ti ale predostrel politické pozadie konfliktu vo Vietname nie jeho dôsledky.
V metodike Vysokých škôl sa však kontext osnov základných a stredných škôl rozoberá špecificky. Pritom v žiadnom prípade netvrdím že Wikipédia zavádza, len informácie na nej ktoré sú dopĺňané a spravované užívateľmi sú určené pre širokú verejnosť. Na Politologickej katedre Fylozofickej Fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, alebo obdobnej Fakulte Univerzity Karlovej v Prahe ( http://www.ff.cuni.cz/ máš tam aj Email,môžeš sa informovať tam) prípadne niektorých ďalších VŠ aj v zahraničí by si vďaka vedomostiam získaným tam mohol rozoberať aj súvislosti spoločensko-politických rozhodnutí ktoré viedli k daným dôsledkom. Vedel by som ti tu napísať haldy nových informácii, od kolegov by som možno získal aj pre mňa už zabudnuté osnovy so školy s rovnakým smerovaním avšak to by ma tu pre dĺžku textu Atllanka asi ukrižovala:)
Čo sa týka druhej polovice tvojho príspevku tak tam si rozoberal už iba samotný priebeh začatej vojny.
Inak internet je mass-communication inviolability of person medium tak nemusíš tu osobne vykať ani trojtitulovanému MBA absolventovi Cambridge :)

for Messolliny

(Atllanka, 21. 5. 2007 17:56)

klikni na rubriku kontakt a pošli mi email ;)

for G.O.

(Messolliny, 21. 5. 2007 16:10)

Pořád mi chceš tvrdit že válku nezačal komunistický sever? (promiň že ti už nevykam , ale vzhledem k tvým komentářům , podle kterých jsem usoudil , že nejsi moc chytrý člověk , jsem ti začal tykat)

for G.O.

(Messolliny, 21. 5. 2007 16:08)

Začátkem roku 1965 bylo v Jižním Vietnamu už 170 000 partyzánů. Komunisté pochopili, že už nemají čas a pokud se nechopí iniciativy, bude Jih plný amerických vojáků. Jejich plán útoku počítal s tím, že zaútočí z hornaté oblasti Centrální vysočiny, kterou kontrolovali už delší dobu, po dosažení mořského pobřeží rozdělí Jižní Vietnam na dvě části a zbylá ohniska odporu potom lehce zlikvidují. První americké bojové jednotky, jež dorazily do Vietnamu 22. února 1965, byly oddíly námořní pěchoty, které zajistily důležitou oblast letiště Da Nang. Tam se už delší dobu nacházely jednotky letectva.

Komunisté zatím 11. května odstartovali ofenzívu, když rozdrtili jednotky ARVN v provincii Phuoc Long, severně od Saigonu. Jejich poměrně dobrý plán ale spoléhal na to, že jim nebudou Američané klást odpor. Americké velení se však rozhodlo energicky obklíčit jednotkami, které právě přišly ze Spojených států, rozsáhlé oblasti Centrální vysočiny, ve kterých se vyskytovalo v té době mnoho partyzánů. Hlavní úlohu v nastávajících bojích měla sehrát 1. aeromobilní divize. To byla nově vytvořená jednotka, která dosud neměla ve světě obdoby. Jejích 440 vrtulníků bylo schopných v průběhu jednoho výsadku přemístit až 2 500 plně vyzbrojených pěšáků.

14. listopadu byl vyslán 7. pluk zajistit údolí Ia Drang, nad kterým se vypínal hraniční kopec Chu Pon. Američané netušili, že kopec protkaný sítí tunelů je základnou VLA. Partyzáni byli v zhruba desetinásobné početní převaze, pustili se neohroženě do boje. 7. pluk se dostal do obklíčení, avšak vytrvale se bránil celý den a noc. Ranění američtí vojáci byli odsouváni vrtulníky, které též přivážely munici a poskytovaly vojákům krytí. Na podporu obklíčeným bylo použito i dělostřelectvo a letectvo, strategické bombardéry B-52 tak byly na přímou podporu jednotek použity poprvé. Partyzáni si uvědomili, že nemohou nepřítele porazit a stáhli se do Kambodže, kam je Američané nesměli pronásledovat a pronásledování ukončili na vietnamsko-kambodžských hranicích. Padlo více než 4 500 partyzánů, Američané ztratili 229 vojáků a měli 250 raněných. Američané tímto útokem zastavili postup partyzánů a VLA Centrální vysočinou.


for G.O.

(Messolliny, 21. 5. 2007 16:07)

Vietnam:Po porážce Francouzů byla Indočína roku 1954 rozdělena na Kambodžu, Laos, Severní Vietnam (Vietnamskou demokratickou republiku v čele s komunisty, hlavní město Hanoj) a Jižní Vietnam (Vietnamskou republiku – s vedením v Saigonu). Obě části země byly rozděleny 17. rovnoběžkou a v průběhu dvou let se měly sjednotit po demokratických volbách, které se ale nikdy nekonaly.

Komunisti se rozhodli, že zemi sjednotí silou. Na severu se komunistům, převážně díky solidární pomoci ostatních socialistických zemí, hlavně SSSR a Číny, dařilo rychle vybudovat silnou armádu a už po dvou letech byli schopni posílat do Jižního Vietnamu instruktory, kteří cvičili partyzány nově vznikajícího Vietkongu. Ti začali se svými teroristickými a diverzními aktivitami v Jižním Vietnamu už koncem 50. let. Cílem jejich činnosti bylo sjednocení obou států a nastolení socialistického zřízení. K infiltraci do Jižního Vietnamu přitom používali tzv. Ho-Či-Minovu stezku: síť infiltračních cest, chodníků a jiných provizorních komunikací vedoucích ze Severního Vietnamu podél jihovietnamské západní hranice pohraničními oblastmi sousedního Laosu a Kambodže, které byly přes svou oficiální neutralitu pod plnou kontrolou severovietnamské armády (Vietnamské lidové armády – VLA) a partyzánů.
Situace ve Vietnamu se začala brzy zhoršovat, nastalo nestabilní období střídání vlád, problémy začaly i s partyzány, kteří byli shodou okolností do té doby v útlumu kvůli rozbrojům ve vlastních řadách. Roku 1963 bylo ve Vietnamu už 16 000 Američanů, většinou vojenských poradců a jiných odborníků, kteří se bojů s partyzány přímo neúčastnili.

for klaus

(Messolliny, 21. 5. 2007 16:02)

"A mimochodem, víš jak vznikli slováci? Moraváci házali blbých děcek přes plot!"- to bylo hrubý :-))))

for Atllanka

(Messolliny, 21. 5. 2007 16:00)

Ani bych neřekl že se mi nelíbíš , je na tebe radost se dívat . Že jsem tak smělý , máš ICQ ?

(klaus, 20. 05. 2007 23:58)

(G.O., 21. 5. 2007 10:37)

Ano vidím že ty nečítaš, ty si akiste ani v živote toho veľa nečítal. Súdiac tak na základe obsahu tvojho primitívneho príspevku. V opačnom prípade by si si nevšimol, sa tu nezaujímam o české vnutropolitické témy, tie sú mi šuvix tak ako by som chcel aby mi mohol byť šuvix aj ten radar, ale nemôže byť! Prečo, tak to nebudem vysvetľovať niekomu komu zjavne okrem moču unikajú aj iné veci. Podaj si ruku s tendr, si ďalší v poradí...

pro debílka GO!

(klaus, 20. 5. 2007 23:58)

Co tady pastuješ ty čumáku, kdo si myslíš že to čte, akorát tu mrvíš diskuzi! Jdi si na Slovensko tam už tě odevšad maďaři asi vykopli, tak se roztahuješ tady, nééé?
A mimochodem, víš jak vznikli slováci? Moraváci házali blbých děcek přes plot!

vietnam - pokr.

(G.O., 20. 5. 2007 22:02)

Mala byť prijatá najľahšia možnosť tak aby Johnson nestratil vplyv nad južným Vietnamom. Dôvodom pre USA teraz už nebola "prestíž" na ďalekom východe ale vyhnutie sa prípadnému odsúdeniu celého sveta ktorý túto situáciu od začiatku pozorne vnímal. 30. júla 1964 sa malé juhovietnamské komando zúčastnilo na akcii, ktorej cieľom bolo ničenie radarových staníc pozdĺž pobrežia Severného Vietnamu (skús si typnúť ktorými dôstojníkmi bola akcia naplánovaná a vedená). Touto američanmi zosnovanou mašinériou sa začala najprv ofenzýva Severného Vietnamu (2. augusta útok na americký torpédoborec kedže severovietnamské námorníctvo si myslelo že šlo o útok USA na ich radarové stanice) a takto začala celá vietnamská vojna. Navyše USA mali vplyv a záujmy v tejto časti sveta už dlho pred dosadením Diema, o tom tu už nebudem vzhľadom na dĺžku príspevku.


Inak "Vietnam: tak tomu se musím smát nejvíc". Tomu sa práve veľmi nesmej. Bola to tak nezmyselná, hlúpa a krutá vojna ako len môže byť. Neviem prečo USA robia v celom svete hegemóniu svojou imperiálnou úpolitikou (podobne kedysi Francúzi) a keď píšeš o neobjektívnom hodnotení, tak to čo som tu popísal aj tam nižšie je snáď najobjektívnejšie spôsob hodnotenia aké sa dá na hegemóniu a výpaľníctvo jednej mocnosti napísať. Osotatne podobne objektívne môžeš hodnotiť napríklad aj nemecký fašizmus.

Pokiaľ ide o Somálsko tak to ti nebudem ani rozoberať (už som aj tak dosť zapísal na dnes). Ale poviem ti jedno, svinstvo k akému došlo tam si mohol vidieť kedysi u tých najortodoxnejších bolševikov (fašistov). Niekedy agresívny lobbing kontroly ropy je zarovno. Chevron a Caltex ešte začiatkom tohto tisícročia ťažili pri Eritrejskom pobreží (to má tiež veeeeľmi úzky súvis s Etiopsko-Eritreiskou vojnou "za nezávislosť")

Ako som povedal, píšeme o medzinárodnom výpalníctve jednej krajiny. Stručne zhrnuté a podčiarknuté výpalník ťa vždy bude ochraňovať proti nebezpečenstvu ktoré sám podporuje alebo spôsobil, pretože ty mu za ochranu ako inak (priamo alebo nepriamo), platíš! Na druhej strane predstav si že by nebolo proti komu chrániť a ty by si nemusel platiť....

Vietnam

(G.O., 20. 5. 2007 22:00)

Messoliny a to s tým Vietnamom si nemyslel vážne s tým že Vietnamskú vojnu vyprovokoval severný Vietnam. Toto je strohé videnie a hrubá neznalosť celého politického pozadia konfliktu ktorý začal už oveľa skôr ako bombardovaním severu, vpádom amerických a severovietnamských vojsk na juh krajiny. Vietnamská vojna nebola žiadna "oslobodzujúca" vojna ale jedna z nazbytočnejších vojn aké existovali. Po Ho Či Minovom víťazstve v roku 1954 nad Francúzmi kedy sa Američania, Briti, Rusi a čínski komunisti v Ženeve dohodli že krajinu rozdelia na 17. rovnobežke bola podpísaná zmluva o mierovom stave aj medzi severom a juhom Vietnamu. Ho Či Min ustanovil na severe celkovú správu krajiny-rozumej správu severu a Američania sa kôli tomu napriek nevôli juhu pokúsili o svoju alternatívu na juhu. Nakoniec sa im v roku 1955 na vzdory obyvateľstva aj vtedajšej vládnucej pro-francúzskej garnitúry podarilo dosadiť Ngo Dinh Diema, ktorý nebol skompromitovaný spoluprácou s Francúzmi. Dúfali že bude spoľahlivým spojencom keďže bol katolík aj preto že mal z časti americký pôvod. Záujmy USA v južnom Vietname boli jednoznačne viditeľné celým svetom (toto bol hlavný dôvod silného odporu verejnosti k vojne vo vietname, nazývanej "americká vojna"). Záujmy boli čo najskorší politický vplyv nad regiónom ktorý USA po precedense v Japonsku strácali. Keď v roku 1955 aj Churchill povedal "USA si budujú po záujmových knock-outoch na ďalekom východe zámienku na vybudovanie vplyvu nad nezávislými krajinami..." tak mal tým na mysli práve aktuálne vedenie politiky USA vo Vietname. Avšak Diem začal byť vďaka tvrdej politike tlačenej USA podobne ako Li autoritársky, snažil sa mať vplyv nad krajinou on a nepripúštal podiel USA na politickej moci a pri rozhodovaní. Začiatkom 70tych rokov sa jeho juhovietnamská vláda začala stávať pre Američanov bremenom. Diem začal zisťovať že je ohrozená jeho dôverihodnosť vo Washingtone. Kennedyho administratíva pochopila že by bolo lepšie keby Diem odišiel zo scény a tak sa spojila so skupinou juhovietnamských dôstojníkov, ešte kým sa politicky dalo týmto povolila výstup z krajiny kam sa po roku opať vrátili. Dva týždne na to bol začiatkom Novembra 1963 Diem zvrhnutý a deň na to zavraždený. Do konca Novembra USA zaviedli vojenskú vládu ktorá pozostávala z niekoľkých "vplyvných dôstojníkov" a Johnson vyslal do Vietnamu 16 000 amerických vojakov keďže ekonomická a hlavne politická kríza (nespokojnosť a nevôla) sa začala prehlbovať. Diem ešte pred zavraždením podobne ako pred ním Li a Čankajšek upozorňoval na to že jeho režim by mohol padnúť. Tak sa aj stalo, ale za pomoci niekoho komu mal veriť. Na juhu Vietnamu sa situácia nevôle obyvateľstva aj armádnej podpory rapídne zhoršila. Navyše USA stratili takmer všetok vplyv aj nad armádnymi činiteľmi z ktorých veľká vačšina stále viac požadovala odsun amerických vojsk z krajiny. Toto nestabilné obdobie striedania sa vlád malo za následok napatú situáciu v južnom Vietname a ich vlastná rétorika jej pripisovala priam celosvetovú dôležitosť, zodpovednosť bola na pleciach USA no tie nemali stratégiu na jej riešenie. V nasledujúcom roku administratíva Johnsona postupne stratégiu zimprovizovala. Kongres jej dal súhlas na prijatie ľubovoľných opatrení na záchranu južného Vietnamu.

fort benning

(G.O., 20. 5. 2007 20:53)

Messoliny ja som tam názov SOA napísal, Škola Vrahov to prezývajú v Latinskej Amerike. Opýtaj sa ich prečo. Prípadne bin Ladina, Muhabbada Attu alebo z tých nadrogovaných v koncentračnom tábore na Guantanáme.

for Messolliny

(Atllanka, 20. 5. 2007 20:28)

njn, nelíbím se ti?

for G.O.

(Messolliny, 20. 5. 2007 17:06)

Jo a abych nezapomněl , ta vojenská škola ve Fort Benningu jak jste psal , je na skutečnosti vrchní velitelství amerických Rangers a ne nějaká "škola vrahů"

for G.O.

(Messolliny, 20. 5. 2007 15:27)

To co jste napsal je velice neobjektivní hodnocení , ve kterém jste jednoznačně zaujatý proti USA .
Tak například Somálsko: Američani byli v Somálsku v souladu s rezolucí OSN , takže se nedopustili žadného zločinu . Že tam jeli Američani kvůli tomu , aby hledali ropu příliš nevěřím(bůh ví kde ste to našel) a i kdyby tam jeli kvůli tomu , práci , kterou v Somálsku odvedli rozhodně nemůžete popírat.
Vietnam: tak tomu se musím smát nejvíc , vyloženě jste si vybral pouze to , co se vám hodilo . Pokud vím , válku vyprovokoval komunistický(chte-li socialistický ) Severní Vietnam který chtěl zemi sjednotit silou a to se (kupodivu ) nelíbilo Jižnímu Vietnamu , kterému přišla pomoc USA jedině vhod.Taky nevím , co jste chtěl říct tím , že bylo zabito 54 000 tisíc američanů , je logické , že když je válka tak umírají lidi.
Laos:zase jste vynechal informaci a to že v té době se tam skrývalo velké množství vojájů Vietkongu , které tamní obyvatelstvo podporovalo .

Ale já se nesnažím obhajovat politiku USA (to je problém o kterém by se dalo diskutovat hodiny a stejně by to k ničemu nebylo) , spíše mě zaráží že jste dosud nepoužil jediného hanlivého slova směrem k muslimským teroristům z řad Hamasu , Hizbaláhu aj.

6-Intervencie USA+teror

(G.O., 20. 5. 2007 10:45)

Na záver v súvislosti s týmto článkom od kk ma napadá jeden výrok.



"We will export death and violence to the four corners of the earth in defense of our great nation."

Budeme exportovať smrť a násilie do všetkých štyroch svetových strán, aby sme bránili náš velký národ.
Autor: G. W. Bush

5-Intervencie USA+teror

(G.O., 20. 5. 2007 10:38)

Záhadné mi zostáva, prečo demokratický a humánny svet nebojuje proti systému, ktorého obete sú približne 100-krát väčšie, ako obete jednotlivých teroristických skupín.


Z porovnaní s počtom týchto nevinných obetí obete terorizmu nedosahujú ani 2%, takže sú relatívne bezvýznamné a teroristi ohrozujú obyvateľov oveľa menej ako depresia, drogy a vraždy.

Prečo sa venuje neadekvátne veľa pozornosti "medzinárodnému terorizmu“ v porovnaní s inými zdrojmi nebezpečenstva pre obyvateľov? Je to preto, lebo terorizmus jednotlivých skupín má byť náš spoločný nepriateľ, ktorý nás má zjednotiť a proti ktorému nás majú ochraňovať veľké výpalnícke združenia ( legalizovaní teroristi v konečnom dôsledku s totožným záverom ale omnoho vačšímy civilnými obeťami ) s mocnou armádou a "neotrasiteľnou" ideológiou presviedčaním o "presadzovaní humanizmu a demokracie".

4-Intervencie USA+teror

(G.O., 20. 5. 2007 10:37)

Veľkí šéfovia teroristických skupín, väčšinou zvolení v demokratických voľbách, sú vždy podporení demokratickými inštitúciami, ktoré aplaudujú, keď sa teroristický útok podarí. Napríklad teroristický útok bývalého prezidenta USA Clintona v roku 1998 na Sudán a Afganistan. Prezident nariadil odpáliť 70 riadených striel Tomahawk na východný Afganistan pod zámienkou, že sú tam trénujú teroristi. V Sudáne údajne Osama bin Ládin vyrábal chemické a ďalšie zbrane hromadného ničenia. Až po bombardovaní sa zistilo, že továreň vyrábala aspirín.
V USA existujú dve školy, ktoré sa venujú vyškolovaniu cudzích dôstojníkov a manipulátorov.

- škola The U.S. Army School of the Americas (SOA) vo Fort Benning v štáte Georgia v USA je zameraná na výchovu nádejných osôb, väčšinou vojenských dôstojníkov z Latinsko Amerických štátov v predmetoch ako sa dostať k moci a ako si ju udržať s použitím najnovších metód represie. Metodika školy zahrňuje sledovanie podozrivých osôb, výsluch, mučenie, zastrašovanie a vraždenie. Škola je známa v Latinskej amerike ako Škola Vrahov. Z tejto školy pochádzajú takmer všetky zvučné mená blízkeho východu, vrátane bin Ladina.
- Vo Fort Bragg sa programom s názvom "vojenská rozviedka pre dôstojníkov" učí umenie ako manipulovať média na zmocnenie protivníka v inej krajine a ako kontrolovať vnútorných nepriateľov v danej krajine.


Následkom militantných teroristických skupín a frakcií zomrie ročne vo svete mnohonásobne menej ľudí (v priemere 700-3100 ľudí) ako následkom vrážd, samovrážd, predávkovani drogami. V Európe a USA zomrie následkom teroristických útokov ročne v rozmedzí 50 - 2600 ľudí (ešte v časoch keď existovala ETA...). Zatiaľ čo následkom vrážd, samovrážd, predávkovani drogami, činmy spôsobenými priepastnou degradáciou spoločnosti a jej kultúry zomrú ročne desiatky tisíce ľudí (len v USA za rok 2005 zomrelo následkom vraždy 17700 ľudí.- http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_homicide_rate - zdroj zo stránky svetovej zdravotníckej organizácie WHO http://unstats.un.org/unsd/cdb/cdb_dict_xrxx.asp?def_code=67 ,následkom samovrážd za rok 2004 len v USA zomrelo 30.622 ľudí http://www.cdc.gov/ncipc/factsheets/suifacts.htm a následkom predávkovania drogamy to je 46244 ľudí, tiež oficiálny web WHO). A to je len prípad USA, pripočítajte si k týmto číslam približne troj až štvornásobne nižšie čisla v Európe a dostanete počty obetí cez 100 000 ľudí zabitých následkom recesie kultúry spoločnosti.... Navyše tieto čisla sa exponenciálne zvyšujú neúmerne k rastu populácie.